O chaben pre lende e baba thoďa. Bešľam paš o skamind. Mro papus o Kiňikos le Laciha imar pro vudar terďon. Le Laciste andro vast bokeľi u andre late momeľi, le papuste tele khak phusa. Mangel pes andro kher, paľis vinšinen amenge bachtaľi karačoňa. Iľa pišot the o bobaľki, bokeľi, amare mulenge avri thoďa, avľa avral, paš o skamind bešľa.
„Chan, čhavale,“ e baba Kiňikaňa amenge phenďa. Sar chaľam, čaľiľam, andro burňika churde love iľam, šudre paňeha pes morďam. Bacht amen ela, sar te giľavel džaha. Mri daj e Verona imar giľavel, pal e uľica lakero hangos andal o kirlo džal.
O romňija o holubki taven, o murša pro Del užaren. Devľikano uľipen. Sig tosara avle o ujci ko dad, kijo miro papus te vinšinel leske. Sar savore esas, ušťel the o papus u džal ke peskere čhave. Maj o lavutara aven te bašavel. Vešelo Devľikano ďives. Avri baro jiv, šil, andre tatores, o kašta andre šparheta labon, pukinen.

Tosara pal e Viľija
Tosara pal e Viľija o kirvo Ondis le kirves Kiňikos tharďaha užarel. Ko terneder, džal ko phureder. Te vinšinel pro Devľikano učaľipen bacht the sasťipen. O čhave, so dživen romňenca, ko dad, phral kijo phral. Ko calo berš rušel, akana peske o vast dela. E thardťi le cakloha leste „Pijen, kireveja!“ – „Pijen, dadeja, ma rušen pre mande, odmuken mange!“ Ochto, eňa oratar o lavutara džan kher kherestar, bašaven, giľaven.
Na džanas akana, s'oda hin ladž, s'oda hin paťiv! Visaras pes pale kija amare dada – daja, pal lengero dživipen, las andro jilo lengero guľipen, lengero barvaľipen.

Vlado Oláh
Uľiľa andro 22. majos 1947 Stripkoste pre Slovensko. Andro berš 1986 gejľa te bešel Prahate the pal o berš 1989 chudňa te pisinel romane gilutne the thovel Biblija andre romaňi čhib. Pašal kotora la Biblijatar diňa avri genďi romane giľutnenca Khamori luluďi – Slunečnice (1996 the 2003), genďi Le khameskere čhave – Děti slunce (2003) the andro berš 2005 del avri genďi le devľikane the kamadune giľutnenca Khamutno kamiben – Žár lásky.